(as seen on tenco.ezin.cz)
Rozbehol sa von ... von z vchodu, von z bytu,,, von z dusna, ktoré ho obklopovalo. Už nemohol ďalej znášať tie hnusné pocity v jeho vnútri....
Tie urážky do kokotov a svíň... jednoducho nevedel pred čím, ale utekal... stále ďalej a ďalej ulicou, ktorú osvetľovali len pásy lámp... pásy.. pásy... tie pásy, ktoré ho dvadsať rokov obmotávali ako had... had, ktorý mu síce doprial radosti života... prvé pochopenie, prvý priateľský úsmev, prvú krásnu spomienku na sneh... more...leto, piesok... tie krásne dni bez ničoho -... práve tie dni preňho boli všetkým...
No časom sa z kamarátskeho zovretia stalo väzenie... nedokázal tam žiť... No žil... žil len pre to puto.. puto s hadom...
Had... had... slizké stvorenie, chladné - slizké, odporné stvorenie, ktoré nepozná pána, nepozná nikoho. Bol ničím?
Nebol sám sebou... nebol Tebou ani mnou... nebol samým sebov,... až raz.. ďaleko od domova stretol niekoho...
-"Fajčíš?"
-Nie.
-Máš oheň?
-Prečo? Hlúpa otázka, však?
-Ďakujem...
-Máš aj meno?
-Záleží na mene, ktoré dal človeku had?
Vstal zo zeme.... ten had sa približoval...
ilustrácia: Shee (thx-a-lot) ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára