(as seen on tenco.ezin.cz)
Scissor Sisters - Ta-Dah (2006) 
Pripraviť sa! A ideme! Krok doprava, tlesk, krok dopredu, pravá ruka hore, tlesk, pokrútiť bokmi a tles, krok doľava a tlesk!
Nech žije D.I.S.C.O.!!! Aha! tEnCo sa Vám zbláznil!!! Zbláznil!!! Dámy a páni, detičky i starčekovia (a tí hlavne)! Žiadne ulievanie sa! Pekne oprášiť zvoňáky, páni vytiahnite to najobtiahnutejšie sako a možno postačí vyšívaná košela, kúpte si gel na vlasy, začešte neposlušné pramienky a vyrazte na retro zábavu, kde Vám do tanca ale i do posluchu znie hudba diska...
tEnCo sa zbláznil, jemu sa páči disko??? S neskrývanou radosťou musím oznámiť, že áno. A táto kapela hrá akoby k nám prišla z čias BeeGees z Horúčky sobotňajšej noci...
tEnCo sa zbláznil - len si ma predstavte ako krepčím na "I Don´t Feel Like Dancing"... neubránite sa hurónskemu rehotu... a možno uroníte i slzičku... Mne je to "egál"... V "I Can't Decide" spomenieme na Beatlov... Vlastne z každej piesne z albumu Ta-Dah! na Vás dýchne krásne retro. Disco ale i balady v štýle spomenutých BeeGees, Eltona Johna, Beatles, Beach Boys. Načo robiť albumy, ktoré znejú ako z "praveku"? Práve pre to, že vnášajú trochu iný pohľad na muziku. Takto si predstavujem oddychový album. Zábavný, nie je ťažký a... no len si predstavte... ja krepčím na disko!!! STOP! REWIND! Dám si ho ešte raz... :-)
Evanescence - The Open Door (2006) "Wind-up Records"
Je kopa kapiel - menej, či viac dobrých, no potom sú tie, ktoré najprv upútajú "hlavným predstaviteľom" a po čase si poviete: "Sakra, tá pekná baba vie aj spievať!" Tak je to aj so mnou. Možno keby Evanescence neprispeli na soundtrack k Daredevilovi dvoma skladbami a keby nemali tak dobrý klip k Bring Me to Life, možno by o nich svet a ani ja nevedel nič.
Ta-tam sú časy keď Meat Loafovi Amy brnkala na čelo v neskutočne otravnej (a dlhej) "I'd Do Anything for Love" i časy spolunažívania s Benom Moodym (drogy a chlast jsou špatné... áááno). Z pôvodnej zostavy ostala sama v kapele, ktorú založila a teraz je ťarcha (ne)úspechu na nej...
No nenechám sa uniesť peknou tváričkou (je to ale sakra ťažké) a skúsim trochu kuknúť na nový album.
Nový sa mi zdá len dátumom vydania. Všetko tu už bolo, no zabehnuté veci neradno meniť a Amerika stále žerie rovnaké veci, takže ostatný svet "porobí" klipom buď nemecká alebo anglická MTV, pridajú sa všelijaké "deky", "paplóny" a "záhlavky" (pardon orange a t-music :-) a predaj bude utešene rásť.
Až na pár výnimiek sa "Dvere dokorán" uberajú v štýle predchádzajúceho "Fallen". Je tu rádiovka podľa šablóny Bring me.... "Call Me When You´re Sober", nastupuje šablóna My Immortal s názvom "Lithium". Je to to isté... až... až príde druhá polhoďka albumu a Amy koketuje s vážnou hudbou, disharmóniou a svojím hlasom v "Lacrymosa". Gradácia sa však nekoná. :-( "Lose Control" začína jemným pianom akoby hralo z hracej skrinky.. už už čakáte, že vyskočí napajedená Amy... a stane sa, no moment prekvapenia sa nekoná opäť nuda... prečo... prečo...?? :'( Mŕtvolné záchvevy a hranie nervov v pomaly umierajúcom tele prezentuje celkom životný refrén v "All That I´m Living For", no začína mi vadiť piáno... ono je stále a všade... a riadne mi brnká... na nervy!!!
Poslednou vecou je "Good Enough", ktorej začiatok zložila Amy pre Chronicles of Narnia, no nakoniec sa rozhodli vlepiť k nekonečným záverečným titulkom inú skladbu...a ja opäť zaspávam... tak dobrú noc...
TOP: Lacrymosa, Lithium (that´s all folks :-( škoda)
Delain - Lucidity (2006) "ROADRUNNER rec."
DELAIN alebo história Snehulienkovského metalu v 60-tich minútach
Martijn Westerholt to mal ťažké, päť rokov hral v kapele, vyšpikovával svoju hru na klávesy, staral sa o to, aby kapela fungovala, až napokon prerazila po albume Enter... no milý Martijn sa musel porúčať zo zabehnutého stroja, ktorému sudičky nadelili jednu zázračne krásnu Popolušku a neuveriteľnú kariéru... Zasvätení vedia, že tou bandou nie je nik menší než Within Temptation. A jemu ostalo päť rokov, aby sa dal fyzicky a psychicky fit a rozbehol silný - melodický, all stars projekt.
Po doomovom ošiali a typu spievania - "kráska a zviera" prišla do módy gotická imidž, aj keď sám neviem, čo pod škatuľkou "gothic" mám hľadať, pretože "gothic" je v tejto dobe vlastne všetko "dark"... ale kašlať na škatule... máme tu tri pekné baby a pár škriatkov, ktorým to spolu hrá jedna radosť.
Možno nezaťaženosťou Martijnovej mysle z úspechu W.T. vyšiel z jeho pera a kláves veľmi silný "sólový" debut podporený skvelými muzikantmi a silnými osobnosťami. Veď posúďte sami: Marco Hietala (Nightwish), Sharon Den Adel (W.T.), Liv Kristine (Theatre of Tragedy, Leaves´ Eyes), Jan Yrlund (ex-Lacrimosa), Arian van Weesenbeek(God Dethroned), Ad Sluijter (Epica), George Oosterhoek (ex-Orphanage), Guus Eikens (ex-Orphanage) a speváčka projektu Charlotte Wessels. Pekná nádielka metalistov, nie?
Klávesák týmto albumom skladá účet žánru, ktorý ho "urobil" a akoby po Enter hneď prišlo Lucidity. No nie je to ten starý doom. Toto je moderná doska s tonami kláves a harmóniami zaklincovaná jedinečným spevom zúčastnených sirén. Je radosť počuť opäť Hietalu a jeho jačiak bez Tarije ("som operná diva" :-D ) v spojení s každou z báb. Vždy to vypáli inak, nie ako v prípade GAYwishu. Keď spieva úvodnú "Sever" so Charlote je to niečo úplne iné, ako keď si strihne duet so Sharon v "No compliance" -túto skladbu mal klávesák určite v šuplíku ukrytú ešte z čias Enter :-D. Všetkému nasadí korunu Hietala, keď šteká na tichučko si švitoriacu Liv Kristine (Day for Ghosts)!!! To je paráda! Tá sa zobudí a spolu si strihnú vokál v zbesilom tempe. Liv tu spieva asi najrýchlejšie v jej kariére a nie je to na škodu.
Musím pochváliť aj neznámu 18-ku - Charlote - má pekný hlas, niečo ako siréna z Epici. Hodí sa, no album jej ukradli práve jej známejšie kamošky.
Ak by ste chceli Delain prirovnávať k niečomu inému, spomeňte si na všetky kapely typu vokál "baba+chlap" od roku 1996 a v albume Lucidity dostanete hodinovú encyklopédiu "snehulienkovského" metalu... je tu všetko od popevkov voila Theatre of Tragedy (aj s murmurom:-)) až k dnešnému typu gothic-heavy škatule: W.T, Nightwish, Epica...
Klávesové, muzikálne, majestátne, melodické, plné pátosu ale nie je to komické. Máte radi kapely tu spomenuté? Choďte do toho - určite neobanujete!
TOP: Sever, Frozen, The Gathering, No compliance, Day for Ghosts
Cradle of Filth - Thornography (2006) "ROADRUNNER rec."
Kto by ich nepoznal... však? Tí, ktorí ich nepočúvajú, poznajú aspoň ich obaly CDs a DVDs. Blackmetalová smršť zo sychravého Anglicka si prešla púť od undergroundu až k veľkej firme a h
ľadala sa až sa... našla v Thornography. Ak ste mali radi ich Vempire, Dusk... a mnou milovaný Bátoryčkin epos Cruelty and the Beast, budete prekvapený. Áno, stále sú to tí istí "Krejdláci". Vždy vedeli navodiť tú správnu mŕtvolno-sexuálne zvrátenú romantiku, ale bez zbytočného spomaľovania, čistých vokálov a hlavne BEZ všakovakých gitarových sól!!! Na počine A.D.2006 však chlapci začali cvičiť a zistili, že do gitár sa len nebúcha, ale občas treba i hmatník pohladiť mŕtvolne skrehnutými prstami. Za dvanásť rokov od debutu ešte nebola partia okolo Daniho Filtha tak blízko k Iron Maiden (!!!) ako teraz. Ich gitarové melódie akoby vypadli z mučiarne samotného Eddieho. Je jedno, ktorú skladbu z playlistu vyberiete (až na intro), vždy nájdete niečo "so fuckin´" Harrisovské. K tomu si pripočítajte dômyselné bicie. Nie je to to zbesilé vyklepávanie nedeľných rezňov ako v časoch Dusk... a máte heavymetalový album ako víno. Čo sa týka spevu? Dani chrochce, škrieka, šepká, ziape... to tu už všetko bolo... ale morfovaný hlas (I am the Thorn) ešte nepoužil - na počudovanie sedí i táto vsuvka dobre - nevadí a neuráža. Možno sa dá trochu súhlasiť s ľuďmi, ktorí toto album odpíšu - áno možno ide o ukrutnú komerciu (ale to sú už COF dáááávno, detičky) Fuck off.. mne sa ten album páči.
Bulvárne plátky a hlavne teen magazíny sa mohli čudovať, kdeže to ten Vile Vallo (HIM) ide spievať? Byronic Man (duet D.F.+V.V) je pre mňa zaujímavý hlavne preto, že som mal problém rozlúštiť, ktože spieva ktorý part. Až nasadil V.V. part alá "...join me in death..." a ja som uveril, že tam spieva :-D
V Thornography nájdete všetko: black, death, trash, heavy... v prekliate dobrom melodickom kabáte, ktorý Vás aspoň na tých 64 minút zavedie do krajiny utrpenia, vampírov, sexu ale Arabelu ani Rumburaka nestretnete... možno tak bez hlavy.
TOP: Byronic man, Cemetery And Sundown, Libertina Grimm, I am the Thorn .... + všetky ostatné :-) každá má svojskú atmosféru.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára