as seen on tenco.ezin.cz
...z vlaku vystupuje žena, nie je stará, no ani mláďa - femme fatale... a oddaný vodič (pretože naozaj prší a perón nie je kryty, god damm it, priklusá s veľkým čiernym dáždnikom
....slečna...rýchlo...rýchlo... čaká vás večera (a hrozná rozprava s vašou matkou)...
...mlčanlivý pán otvára zadné pravé dvere a núka jej nech vstúpi....
...nemá na výber, pretože jeho pobádavý pohľad jej ani nič nenapovedá, ani nič dobré nežičí.... a tak sa oddáva tým piatim minútam cesty a dúfa, že aspoň na chvíľu ešte ostane v myšlienkach, ktoré ju sprevádzali tou dlhou cestou vlakom cez pol krajiny... stále v nej ostáva taký zvláštny pocit....
...tá sekunda v aute bola pre ňu neskutočne dlhá... stále si krátila to neprestajné ticho a sklúčujúce novembrové dusno myšlienkami, v ktorých nebol vodič, nebol nik z rodiny... dokonca to nebol nik koho stretla dnes na potúlkach po tom všivavom meste...v tom všivavom bare...
...nebolo v nich nič...nič reálne ... reálne nereálne... nebola to ona...
...cítila sa "niekým iným" niekým kým ani nechcela byť... bola vôbec preč? vyšla dnes z izby? z ulity? alebo to bol len sen... sen o stanici... všivavých miestach a ľuďoch? o niečom...čo nikdy a nikto nepochopí? prečo vystúpila? A vystúpila?
...Ha? Ja? Kde to som? Poznám Ťa? Prečo sedíš pri posteli? Prečo sa... Prečo? Ty sa nesmeješ... počkaj......
TY!!!!!!!!
Plačeš? Prečo??
Plačeš? To nerob, plač je slabosť... smútok môžeš "povedať" aj inak...
...si vôbec smutný? a z čoho? Z toho že sedíš pri posteli?
Tak plač...a plač.... otoč sa k posteli a plač nad ňou... ale nie nado mnou..... nechcem aby si plakal nad niečím, čo nemá zmysel... tá posteľ zmysel má.... má svoju podstatu ale ja..... ja ....čo je vo mne? Oplatí sa ti nado mnou revať? Ziapať, Kvíliť? Mrnkať? ... nie... ja som len niečím... bodnutím... možno len jedným vpichom v tvojej žile... možno jedným šlukom,...možno jedným deci vina... jedným pivom...
...pivom?
...ja som ich, môj zlatý, mala dosť, tak mi tu nerev, vystrel... fakt ťa mám dosť...
budeš chýbať, ako každý, každý človeku chýba... nezáleží či si s ním minútu, hodinu, ale ver, že stačí že... že stačí, aby si ho oslovil a on sa ti odvďačí...
vieš že nezomrieš?
nezomrieš už kvôli tomu, že stále na teba budem spomínať... a ak na teba budem spomínať iba ja zo všetkých ľudí, ktorých si kedy stretol... nezomrieš... ale v tomto momente... sorry...
SI MŔTVY.... tak nerumádzgaj....ser na to... ser na mňa, kopni, udri, kop..... utri si svoje bagandže,... a prosím... odkráčaj inde...
inšpirované pivom a albumom "Živé kvety - Sloboda - 2005"
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára