(as seen on tenco.ezin.cz)
Môj i Váš život sa skladá z maličkostí. Maličkosti, ktoré spolu vytvárajú ten úžasný, a inokedy tak kruto reálny svet a sled udalostí, ktorý trápi i obšťastňuje svet. Každý človek je iný - svojský. Možno si stačí ráno prečítať horoskop a práve podvedome, a to si ani neuvedomím, sa podľa neho správam... Možno nie... Skúšam to... a niekedy sa nestačím čudovať. Koľko ľudí denne stretám?
Pozerám sa na dievča, ktoré sedí oproti v autobuse, hlavou mi prelietajú myšlienky. Na čo myslí? Prečo cestuje? Prečo si sadla práve tam-tam ku oknu? Myslí na niekoho konkrétneho? Nie, neblázni... nevšimol si si? Na ušiach má slúchadlá a myseľ zavretú pred vonkajším svetom...
A ten zošuverený pán? Asi ide vnučke kúpiť niečo do mesta... isto má narodeniny a on chce tomu blonďavému anjelikovi urobiť radosť. Veď je posledná, kto sa s ním vie hrať. Iba to blonďavé zlatko ho vie rozosmiať. Je jeho posledná radosť a on je už vo dverách s názvom "Východ do raja".
Počkať! Tá dáma oproti ma zabíja pohľadom! Vyťahuje z tých veľkých očí čepeľ a vráža mi ju cez oko až do mozgu... Ach, to bolí. Prepáčte madam, na Vás sa teda pozerať nebudem. Madam, nie!!! Nie, ďalšiu ranu nezvládnem!!!
Počujem smiech? Áno, je to smiech. Mám rád smiech, ten srdečný krásny prejav priateľstva a dobrej nálady... nie ešte sa neobzriem... ešte nie... ešte nechcem vedieť, komu patrí ta krásna melódia radosti. Nie, ešte nie. Naozaj ma láka pozrieť sa. Ale... autobus zastavuje... Hej, kto si? Otoč sa! Chcem vidieť tvoje smejúce sa oči! Počkaj, prosím otoč sa! Nie, ešte nevystupuj, nevidel som tvoje oči...
"Ďaľšia zastávka ...."
Opäť nastúpilo dvadsať osudov do spoja menom Život...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára