(as seen on tenco.ezin.cz)
Áno, je 12.6.2006 a ja píšem... píšem o mojom najväčšom koncertnom zážitku, no kým sa dostanem k neopísateľným pocitom, chcel by som Vám všetkým ozrejmiť moju púť ranným hudobným detstvom až po... až po všeličo možne, čo už asi hudba, v tom pravom slova zmysle nie je...
Všetko začalo platňami z OPUSU :-) Žral som "kone tejto stajne", s úžasom očakával v mojich 5. - 6. rokoch nové kolekcie piesní od "Nagyho", "Gombičky" a "Bilku" (viete si domyslieť skutočné mená slovenských hudobných ne-stálic). Neskôr som objavil, že hudbu robia a spievajú aj v krajinách na západ od nás... a tak sa zjavila (pre mňa doteraz skvelá platňa) BAD od M.J. Roky plynuli a ja som sa dostal po prvý krát na rekreáciu k moru do krajiny priaznivej pre môj vtedajší "spoločensko-politický" vývoj. Lenže ako decko ma nezaujímali more, pláže a stavanie "eiffeloviek" z piesku. Ja som si objavil inú zábavku. V Bulharskom mestečku s magickým názvom Nesebar som zočil malý obchodík s platňami a komixami. Platne boli vtedy - v roku ´87 u nás v nekresťanskej krajine, nekresťansky drahé (MJ za vysvedčenie stál našich 120Kčs!!!) a tam vyšla licencovaná 12´´ na 40Kčs. Zbytok dovolenky som presomril nad Thrillerom, White Albumom a samozrejme Alphaville. Boli to dni očakávania... už nech som doma, nech rozhýbem kotúč a pustím to, na čo som sa dva týždne pozeral ako na svätý obrázok. No raz, v jeden večer, kedy mi otec ukazoval prečo je Čierne more čierne hrali z tranzistoráku dákej pochybnej kvality pesničku... takú ľahkú - bum-čvacht-bum-čvacht rytmus - pohoda... a text? Niečo na spôsob "Aj houp ju nevr daun... ...vi flajin haj....." - bum-čvacht-bum.
Oco popri teóriách o čiernej farbe v Čiernom mori prehodil s "kolegom" meno... vraj "depešmoud". Takže "depeš" aha... no a hlava si meno zapamätala... až sme sa vracali zo slnečných dní do vnútrozemia a len na skok sa zastavili v Budapešti - ten pohľad mám doteraz v oku: Ja krpatý zmätok, ktorého zaujímalo len tričko s Mickey Mouseom a... a kazeta - žiadna platňa ale kazeta - s obrázkom ampliónu topiacom sa v západe slnka - "dipeš moud" - cena, ktorú mi oco prerátal na vtedajšiu tvrdú československú menu bola - 300Kčs!!! A to teda na vtedajšie pomery nebol lacný špás, nakoniec sa však zaskvela v košíku. Vyplatilo sa, ten kotúč mi otvoril dvere niekde úplne inde - už to nebol len "Bilka", "Gombička" ani "Majko" a dokonca som sa zbavil návyku na stupiditu menom Modern Talking!!! (Chvalabohu!!!).
Na dlhý čas bol "Music for the Masses" jediným skutočným albumom, ktorý som počúval. Bojím sa to priznať ale tú kazetu som zo svojho Internacionálu nevybral dobrý rok. Bola tam a ja som vedel, že vo svojich siedmich rokoch, keď sa vrátim zo šichty v škole - že ju tam nájdem a pustím si "tú vec, kde hovorí Gorbačov" :-) (o ruštine som si myslel, že je to len jazyk jedného pána - "toho s mapou na hlave").
O 2-3 roky ma šokoval vzhľad týchto depešákov - angličtinou som ešte nevládol, ale ohúrili ma ich tričká v dákom TV vstupe - na bielom podklade - žltohnedý Kristus na kríži!!! A "osobný ježiš"??? Znelo to rúhačsky, provokatívne a SKVELO!!! Vlastne doteraz mám najradšej albumy "Music..." a "Violator" - to je kapela v najlepšej sile...
Hudobný vkusu ma však začal fackať z jednej aj druhej strany - od štýlu k štýlu... najprv som skočil na čas ku Kingovi Diamondovi a jeho THEM a druhú stranu zánovnej TDK-HQ90 zdobili Hells s Ružovými bublinami... (ďaľšími riadkami nechcem povedať, že som na tieto kapely a štýl zanevrel no - napíšem to jednoducho - ako sa človek hľadá vo všetkom - ja som sa hľadal v hudbe)
Možno by sa patrilo spomenúť na tomto mieste aj "bitvy o prežitie medzi depešákmi a metalistami"... ale - veď to poznáte z vlastných skúseností.
Potom nastal tuc-tuc ošial a mne neboli neznáme všakovaké divné spojenia čierneho rapera a bledej (najlepšie prsnatej a modrookej) blonďatej hlavy - ja viem - sypem si popol na hlavu... ale čo... ako som spomenul - hľadal som sa a dúfam, že aj našiel.
Stredná škola bola aj DM a aj metal. Počúvalo sa čo sa chcelo a komu a ako sa chcelo... a tak to je až doteraz. Kvôli mojej "nevyhranenosti" som si asi pred týždňom vyslúžil pochvalu od nášho spoločného kamaráta: "Ty si teda ale riadny schizák". Hmmm.... tak som a...????
DM ma pochytili už na základke... to mi tiahlo na ťažkých osem rokov a vydržalo s menšími prestávkami až doteraz... a viem, že len tak ľahko ma táto "mánia" nepustí...
Včera v noci sa mi splnil sen, sníval som ho od decembra ako som mal na poličke lístok - a dlhé roky pred ním pri klipoch a koncertoch v TV - až som sa časťou jedného takého koncertu stal! (a počasie vyšlo :-P)
DepecheMode sú kult... kult, ktorý už nezomrie - iba osadenstvo tohto stroja vymrie po meči - ale nakopnutá kára pôjde ďalej. Stroj pôjde vlastnou cestou...
Vo svetovej hudbe bol Elvis, Beatles a sú DM... čo bude po nich? Nechajme sa prekvapiť...
Človek sa vyvíja a sám uvidím aký štýl si ešte priberiem do môjho panoptika. Naposledy pribudli Recoil a Ulver... uvidíme... (ale nechty si farbiť nebudem a na hlave ostane moja prírodná farba:-D)
Tak sa mávajte... a opäť niekedy nabudúce... ...myslel som, že napíšem recenziu na koncert, ale trochu sa mi to zvrtlo, .... a NEBOLA BY VôBEC OBJEKTÍVNA!!! :-D
BTW: TOP 5 koncertu: I Feel You, Enjoy the Silence, Photographic, Never let me down again a Personal Jesus!!!!!!!
Ja to chcem znova!!!! Znova!!! Znova!! ZNOVA!
a tutok je fotogalery k super koncertu... fotky nie sú bohviečo... ale potešia.... TU a tu je tiež niečo
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára