[Houm:les najts]

Divná titulka, že? Vôbec sa ku mne nehodí. Nikdy som nebol a dúfam (pre Pána Jána), že ani nebudem. No skúsil som si trochu toho usadlého kočovného života. Aby som bol presný - okúsil som chlebíček prespávania v noci v nehostinných podmienkach, kde na vás kvapčí zovšadiaľ voda i malý vánok vám vráža dýku zimy pod kožu. Ak chcete spať? Alebo aspoň na chvíľu vystrieť svoje unavené kosti, môžete si vybrať medzi dvoma doskami (neboli spojené, takže sa nevyhnete pár riadnym štípancom, keď sa vám hnáty - koža zaseknú práve v medzierke) alebo sa pokúsite uvelebiť na armatúrach, och. Nezávidím tým ľuďom, ktorí takto žijú celý rok. Ja som túto tortúru zažil už vlastne cez letné dni, no poviem vám, kosa bola statná i tak. Vedľa jazierko napršanej vody (nie, nemal som odvahu ovlažiť sa :D). Naozaj boli to tri nekonečné noci, hroza - strach - des... V "príbytku" zima a vlhko,

vedľa veĺmi frekventovaná cesta vedúca zo ZA do "Hlavnej dediny štátu". Apropo cesta; to je tiež zážitok. Keďže som strávil komplet nočný víkend na tomto mieste, môžem tvrdiť, že kamióny to v piatok po jedenástej vzdali.

"môj domček " "obývačko-spáľňa"

Z mojej piatko-sobotnej meditácie ma "zobudil" len napajedený "martinko Klingáčik" z Polandu, ktorý nadával, že by sa aj v Žabe červenali. Posťažoval sa mi tento ujo, že je na ceste z Viedne už !!!tretí deň!!! s tou herkou a furt sa na nej dačo zesraćie se - Do dupi s taka robota!!! Chudák, no čo, zložil hlavu na volant trochu ešte nadával a potom od zlosti asi zachrápal, pretože kadencia výrazov katu, pizda, Pierdole to!... a iných ustala... kotvy zodvihol až kolo 4tej ráno. Ja som moj pelech zatvoril o šiestej a fujáz-matijáz dom konečne spať... fakt hrôza. Druhý deň - sobota - to bola pohoda - opäť ma čakal škripec, rúry a nádherná mláčka... a lialo... lialo tak, až mi cez strechu kvapkalo na gebuľu. Nie dlho - zato s razanciou hodnou letnej búrky. Po čase, ako si pánbožko a doktor Iľko povedali - "Nebudeme my Miška trápiť a nebudeme naňho liať tie kýble" sa ukázala dúha... nádherná dúha, akú som snáď kreslil, len na ZŠ na hodinách nenávidenej Výtvarnej výchovy. Noc pokračovala kľúdne - taxíky zachraňovali Popolušky o pol dvanástej pred namosúrenými otcami a po tretej zas napomáhali, aby sme za pár rokov nevymreli... taký pohodový večer... čo to trepem, veď bola noc. 6:00 a padla... pojme domov gabať.
Nedeľa bola, ževraj, nádherná - celá kotlina zaliata slniečkom, rodinky pri vodičke, na záhradkách, kúpalisko bolo isto otvorené a určite praskali vo švoch i bakšiš šopy na ul. Vysošov... no čo... a Michaľko hybaj ta het... robiť poslednú noc bezďáka.
Poučený z dvoch predchádzajúcich nocí, kedy som mohol o elektrine a teplúčku len snívať, tešil som sa ako si vyhliadnem kúsok trávy - sadnem - otvorím knihu a.... tak sa aj stalo. Do pol desiatej bolo príjemne, no akoby uťal - zas kosa... tak nastúpila do služby Motorola... kukol som dva filmy, priebežne ako mi krehli všetky časti môjho ja (od zimy a tej krasnej vodnej postielky :)) som absolvoval snáď 50 prechádzok "po priedomí" a opäť hybaj ta-tam.... a tak až do šiestej rána... :) Pekný výlet no nie? :)