Anthony Minghella, režisér tohto filmu, i tentokrát vsadil na staré známe tváre zo svojich predchádzajúcich filmov Cold Mountain a English Patient - Jude Law a Juliette Binoche. Sám sa rád pohybuje v dramatických žánroch pohyblivých obrázkov, no ak riešil v spomínaných dvoch starších dielach problémy dávnych rokov minulého storočia, teraz necháva svojich predstaviteľov trpieť v súčasnom Londýne.
Will (Jud Law) je spoločníkom v architektonickej kancelárii. Úspešný v práci, no o to je žatva vo vzťahu s blízkou osobou menšia. Borí sa v problémoch neopätovanej lásky, nenachádza kľúd v rodinnom sídle
kvôli autistickej dcére jeho priateľky a navyše mu niekto záhadne týždeň čo týždeň vykráda sídlo firmy. Za lúpežami stojí partia prisťahovalcov z bývalej Juhoslávie. Náhodou po prenasledovaní jedného chlapca z gangu zistí, kde býva a rozhodne sa navštíviť jeho matku (J. Binoche). Bezmocnosť architekta v súkromí i vo vzťahu k ľuďom pramení z jeho neschopnosti vyjadriť hocaký cit - myšlienku. Empatiu, i keď na chvíľu, nachádza až v náručí muslimky Amiry, ktorá však svoje lono neponúka nezištne...
Zápletka filmu je banálna a podobných psychologicko-sociálnych štúdií sa rodí v tomto období nebývalé množstvo, no režisér vykresľuje postavy s tak verným obrazom, že nebrať ich vážne by bol hriech. Minghella rozohráva svoju "samotársku" hru medzi "natives" a "foreigners". Každý v príbehu je tak trochu kladný a postupom času odhaľuje svoje tienisté stránky. No to sme predsa každý... každý z nás má svoju komnatu - hranice, ktoré ak preskočí - urobí to preto, aby chránil seba a svojich najbližších. Tak sa v týchto dvoch hodinách "vyzliekajú" osudy ľudí odlišných, a predsa tak blízkych.
Ak máte radi trochu dusna vo vzťahoch, máte radi Londýn a jeho zákutia, obdivujete Juliette (ako ja :-)) a v posledných filmoch Vás presviedča Jud Law, že je naozaj skvelý charakterový herec, neváhajte a pozrite si film. Film, ktorý Vás vyzlečie a odhalí to, čomu sa len tak ľahko nedá naučiť. Standing ovation sa však nekoná... len pre svoj rýchly a nie celkom logický záver - možno preto, že titulky s filmom samotným by prekročili hranicu 2 hodín. (škoda - vydržal by som :()
"Krádeže a vlámania" prešumeli našimi kinami. Áno je to strohý fakt. Myslím si však, že v dnešnej dobe do kín patria len spektákle (a musia mať aspoň 2,5 hodiny a radovú číslovku za názvom). Ľudia sa napapajú popcornu a deti neotravujú doma. Nevadí mi to. I tak sa filmy ako bol tento odsúvajú naokraj - a ak si budem musieť pokútne zháňat takého filmy - kľúdne oželiem "Spiderman of Caribbean 10" a zakusnem sa radšej do trochu horkej, ale dobre čokolády.
kvôli autistickej dcére jeho priateľky a navyše mu niekto záhadne týždeň čo týždeň vykráda sídlo firmy. Za lúpežami stojí partia prisťahovalcov z bývalej Juhoslávie. Náhodou po prenasledovaní jedného chlapca z gangu zistí, kde býva a rozhodne sa navštíviť jeho matku (J. Binoche). Bezmocnosť architekta v súkromí i vo vzťahu k ľuďom pramení z jeho neschopnosti vyjadriť hocaký cit - myšlienku. Empatiu, i keď na chvíľu, nachádza až v náručí muslimky Amiry, ktorá však svoje lono neponúka nezištne...Zápletka filmu je banálna a podobných psychologicko-sociálnych štúdií sa rodí v tomto období nebývalé množstvo, no režisér vykresľuje postavy s tak verným obrazom, že nebrať ich vážne by bol hriech. Minghella rozohráva svoju "samotársku" hru medzi "natives" a "foreigners". Každý v príbehu je tak trochu kladný a postupom času odhaľuje svoje tienisté stránky. No to sme predsa každý... každý z nás má svoju komnatu - hranice, ktoré ak preskočí - urobí to preto, aby chránil seba a svojich najbližších. Tak sa v týchto dvoch hodinách "vyzliekajú" osudy ľudí odlišných, a predsa tak blízkych.
Ak máte radi trochu dusna vo vzťahoch, máte radi Londýn a jeho zákutia, obdivujete Juliette (ako ja :-)) a v posledných filmoch Vás presviedča Jud Law, že je naozaj skvelý charakterový herec, neváhajte a pozrite si film. Film, ktorý Vás vyzlečie a odhalí to, čomu sa len tak ľahko nedá naučiť. Standing ovation sa však nekoná... len pre svoj rýchly a nie celkom logický záver - možno preto, že titulky s filmom samotným by prekročili hranicu 2 hodín. (škoda - vydržal by som :()
"Krádeže a vlámania" prešumeli našimi kinami. Áno je to strohý fakt. Myslím si však, že v dnešnej dobe do kín patria len spektákle (a musia mať aspoň 2,5 hodiny a radovú číslovku za názvom). Ľudia sa napapajú popcornu a deti neotravujú doma. Nevadí mi to. I tak sa filmy ako bol tento odsúvajú naokraj - a ak si budem musieť pokútne zháňat takého filmy - kľúdne oželiem "Spiderman of Caribbean 10" a zakusnem sa radšej do trochu horkej, ale dobre čokolády.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára