Je to tak. Jednoducho ľudia už nie sú ortodoxní metláci, depešáci, fetišisti, rasisti, looseri ani iní. Každý je taký aký chce byť. Raz sa snaží byť intro inokedy extro. Máme na háku všetky kolónky a škatuľky. Každý je niekde a všetci spoločne sme nikde. Niečo podobné možno zažil i basák z legendami (a škandálom) opradenej blackovej kapely Emperor. Sám pochopil, že black pre neho nerastie a uchýlil sa do svojich katakomb, kde mu narástol nos a zošpicateli uši :D. Našiel sa v melancholických akože dielach, občas zaspal na klávesoch... občas sa zobudil a presunul skrehnuté prsty po klaviatúre... a opäť zaspal... taká bola jeho pomyselná ERA 1. Dosť nudné diela s atmosférou ako zo záhrobia. Tvoril "soundtracky" pre choré mysle a nepolepšiteľných gotikov :D (že Richmond?). Prvá kapitola projektu bola sprevádzaná intštrumentálno melancholickými p
lačlivými eskapádami pod svojim menom alebo pod menom troch bočných projektov, až po albumThe Star Gate (1999), ktorý je vyvrcholením orchestrálnej púte trolla. V roku 2001 bez pomoci barličiek a mimo bočných projektov vyšlo Smells Like God (ERA 2), ktoré sa posunulo viac od orchestrálnosti k elektronike mixovanej s gitarami a s pomocou vokálou d Sarah Jezebel Deva. No stále to nebolo to, čo nastalo v roku 2005, kedy sa Mortiis s kumpánmi presunuli do obdobia ERA 3 a vypluli album The Grudge. Ten znamenal absolútny odklon od nálad a postupov blackmetalových kapiel. Po blacku a mystickosti nezostalo na CD ani stopy. Mortiis odhodil svoj umelý nos a špicaté uši, nahádzal na seba 3 kilá čiernej múky a vyrazil na bol proti kapelám ako NIN, Frontline Assembly, Front 242 a vhupol do industriálu rovnými nohami. Nórska vláda dokonca tento album poctou a cenou za "kultúrny poklad Nórska" a nariadila, aby každá knižnica mala jeden exemplár tohto albumu vo svojom inventári. Grudge je skvelý, hudba má nápad, je ako všetko čo doteraz vytvoril. A keďže sa s posledným albumom dostal blízko ku kapelám s podobným osudom (bývalý blackmetalový allstars band Covenant v dnešných časoch The Kovenant) ako mal on sám. Rozhodil svoje siete po, hlane severských krajinách, každému známemu - neznámemu poslal svoje posledné CD s prosbou o remix - reinterpretáciu skladieb. Trvalo to síce jeden rok, no zatial stihol vydať koncertné DVD, upevnil si industriálnu pôdu pod nohami a koncom marca roku 2007 vydal prevratnú zbierku skôr reinterpretovaných ako zremixovaných skladieb z posledného radového albumu. Na verziách skladieb sa podielali takí páni (s britvami) ako The Kovenant, Stephan Groth z Apoptygma Berzerk, Deathstars, The Dope Stars Inc. a dokonca aj jedno žieňa zo stajne Roba Zombieho - Zombie Girl, ktoré dostalo do vienka skladbu Underdog a volnú ruku... Vynikajúci re-interpretovaný album s kopou nových neokukaných a nepočutých zvukov a hlavne setsakramnentsky tanečný album. Kiežby na našich diskotékach hrávali Mortiisa, Deathstars alebo Pain, tak ako je to vo Švedsku alebo Fínsku. (nečudujem sa že ako "influences ma na stránke kapely ako NIN, The Prodigy, Charlie Clouser, Rob Zombie, Skinny Puppy, Enigma, Ministry, Frontline Assembly, Chemical Brothers. :) Stal sa z trolla spravca riadne velkej a výnosnej industriálnej továrne. Česť práci Herr Maschinist >D

1 komentár:
mne sa tie remixy hrozne pacia... fakt dobry industrial. ale mortiis... boze to je zasa vzhlad :D kde sa hrabe glum...heh...ale pohoda.
Este treba ozrejmit Richmonda :D
IT CROWD sa vola ten serial:
Jen: How come you never see goths driving cars?
Richmond: Oh we drive cars. We're just like you really, except we listen to Cradle of Filth.
Jen: I assume Cradle Of Filth is a band, and it's not just an actual cradle of filth.
Richmond: Ooh, no! That would be horrible!
:D :D
Klik na obrazok
http://www.theitcrowd.co.uk/img/grabs/1-4-1.jpg
Zverejnenie komentára