Linkin Park - Minutes to Midnight (2007)

Nestáva sa často, aby relatívne známa americká kapela fungovala cca 10 rokov a za tento čas nahrala iba 3 regulérne albumy. Keď je úspech a ovečky kupujú albáče... prečo z nich nevymámiť ešte dolárik..libru alebo ťažko preťažko zarobenú korunku.

S prvým albumom sa objavili po boku Korn a Limp Bizkit v škatulke zvanej nu-metal. Korn boli už vtedy skúsení a tak sa vykašlali na vlnu "akože-nových-metlákov" a chodili si po svojom piesočku, hojdali sa na svojich hojdačkách. Ostatným kapelám ostalo len menšie ihrisko a hranie na ňom bolo rozdelené na tretiny (alebo iné časové okamihy). Keď vydali album LP, LB sa stiahnli a čakali kým pominie humbuk a potom nastalo striedanie stráží. Nakoniec sa obe kapely diskvalifikovali z pozornosti divákov a ich miesto zastúpili iné - nové kapely - z tých kvalitnejších - My Chemical Romance napr.

A ako je to s návratom LP? Kapela bola známa svojimi DJ scratchmi, rap/spevavým prekáraním vokálom podfarbenými rozladenými gitarami, hlavne silnými melódiami a nezamenitelným hlasom speváka. V prípade tohto albumu je všetko inak. Začíname nezvyčajne introm s názvom Wake akoby chceli naznačiť, že kapela sa prebúdza do inej lepšej-horšej éry. Po majestátnom vyvrcholení cca. 2 minútového intra sa s piesňou Given Up môže zdať, že všetko je opäť rovnaké no niečo tu chýba... chýbajú mašiny, scratche a to. Trojka Leave Out All The Rest sa nesie v pokojnom strednotempom duchu. Vokálna linka je pekná - uhladená - jednoducho americký strednotempý cajdák - určite ďalší singel. Bleed it Out je skvelá- je to sícde opäť rovnaký postup, no jediný nástroj ktorý rozpoznáte je gitara, skoro celú rytmiku zabezpečujú ruky - dlane ˇudí, až v druhej polke piesne sa pridajú perkusie... ale badám, že mašiny nič až do 5. tracku!!! Iba jemné bicie a mašiny - dáky sequencer + nasamplované sláčiky - stredné tempo rulez. What I´ve Done ako singlovka pokrauje v šlapajách minulých pilotov - klúdne ju mohli nazvať Numb part 2. A tak sa striedajú rýchla-pomalá-rýchla-pomalá pieseň.
Možno som čakal od amíkov moc, možno som bol zhýčkaný skvelou "popovou" bokovkou M. Shinodu Fort Minor a reinterpretovaným EtS. Ale toto je len ďalší album, ktorý už počúvať s najväčšou pravdepodobnosťou nebudem.... škoda. Nie je to zlé, ale akési umelé. :( Chlapcov stretol asi osud Evanescence alebo mám na hudbu, ktorú chcem počúvať privysoké nároky.? :(
PS: No More Sorrow - hehe postupy ako Fear Factory :D ale spevak predsa nie je Burton C. Bell - je to na smiech.