Na tento článok som sa chystal už dlho. Možno v mojej hlave blúdil ešte pred tým ako som sa dostal na ostrovy. Zaujímala ma hudba, ktorú hrajú rádiá, ktorá znie v ušiach pobehujúcich ľúdí v uliciach... prosto bol som zvedavý aké tóny masírujú ušné bubienky Britov.
Rázom som stratil ilúzie... naozaj. Pokiaľ som počúval to, čo môj "domáci" prinesený archív ponúkal (a nebolo a nie je toho málo :))
bolo všetko v najlepšom poriadku. Veď kto iný než ja vie na akú muziku ma dnes chuť a čo si dopraje zajtra? Len ja. A tak som si ládoval svoj i-river len hudbou, ktorá mi niečo hovorila. Tou na ktorú som mal náladu, chuť alebo (a to je asi na muzike najdôležitejšie) tou ktorá vo mne vyvolala ten správny pocit. Áno je to o pocite, radosti a relaxe. Všetko sa raz skončí tak ako začína a "hudobný pokoj" mojej duše začala sústavne pretínať osem a pol hodinová cesta naprieč rádiom drnčiacim nad hlavou v práci.
Najprv som si myslel, že počúvam dajakú nahratú kazetu, ktorá hrá tie isté a tie samé piesne dookola každý deň. Neuvedomoval som si speakerov, ktorí sa snažia byť až tak prekliate "funny", že máte chuť vyštverať sa na amplión a vytiahnuť ich cez kábel za krky von. Naozaj... no toto zistenie prichádzalo až časom. Oni sú len tí, ktorí bavia ľudí ale, pre Boha, prečo hrajú stále tie isté veci? Ráno, naobed a podvečer... stále to isté? To snáď nie je pravda.
Denno denne tie isté piesne, tých istých interprétov. Ak poviem, že to "skvelé" rádio hrá 20 - 25 songov dookola už 2 a pol mesiaca, tak mi budete veriť len trochu (alebo vôbec). No ten, kto to nezažil... neuverí.
Aby som len nehanil hudobného dramaturga lokálneho rádia. Niekedy sa podarí rozveseliť ma a ja sa pristihnem, že si pohmkávam GnR, Spin Doctors, Queen... a iné starinky. Tie sú však pomere tak zanedbateľnom, že svetlých chvíľ je minimálne minimum.
Ešteže mám pri sebe môj jukebox a poctivo obmieňam to, čo chcem počúvať ja. :) V tomto som hrozný egoista :-P A tak cestou do práce a z práce krásne vymasírovaný len tým najlepším mixom sa ukľúdňujem a dávam dohromady moje zničené receptory :)
Po dlhodobejšej úvahe som si zostavil rebríček najotravnejších (a najhranejších piesní):
Nech sa páči moja
TOP PFUJ (pfájf):
1. Plain White T's - Hey There Delilah (to je snáď najotravnejšia vec na svete)
2. The Hoosiers - Worried About Ray (nechápem to... 20x za deň a ten istý epileptický záchvat)
3. Scouting For Girls - She`s So Lovely (táto vec ma brala... pohodka, veselá, pekné slová... ale napapapal som sa jej do sýtosti)
4. Avril Lavigne - When You`re Gone (zaslúži si táto plačka megatoráciu v éteri?)
5. Enrique Iglesias - hocičo od tohto umelca :D
Takže tak... máte to tu čierne na bielom (alebo opačne)
Idem si pustiť niečo na ukľúdnenie...
a vy ak chcete mať ucelený pohľad na to, čo sa točí v L´stri v rádiách kuknite sa na výberovku NOW 68 (čo stopa to skvost) :))
Rázom som stratil ilúzie... naozaj. Pokiaľ som počúval to, čo môj "domáci" prinesený archív ponúkal (a nebolo a nie je toho málo :))
bolo všetko v najlepšom poriadku. Veď kto iný než ja vie na akú muziku ma dnes chuť a čo si dopraje zajtra? Len ja. A tak som si ládoval svoj i-river len hudbou, ktorá mi niečo hovorila. Tou na ktorú som mal náladu, chuť alebo (a to je asi na muzike najdôležitejšie) tou ktorá vo mne vyvolala ten správny pocit. Áno je to o pocite, radosti a relaxe. Všetko sa raz skončí tak ako začína a "hudobný pokoj" mojej duše začala sústavne pretínať osem a pol hodinová cesta naprieč rádiom drnčiacim nad hlavou v práci.Najprv som si myslel, že počúvam dajakú nahratú kazetu, ktorá hrá tie isté a tie samé piesne dookola každý deň. Neuvedomoval som si speakerov, ktorí sa snažia byť až tak prekliate "funny", že máte chuť vyštverať sa na amplión a vytiahnuť ich cez kábel za krky von. Naozaj... no toto zistenie prichádzalo až časom. Oni sú len tí, ktorí bavia ľudí ale, pre Boha, prečo hrajú stále tie isté veci? Ráno, naobed a podvečer... stále to isté? To snáď nie je pravda.
Denno denne tie isté piesne, tých istých interprétov. Ak poviem, že to "skvelé" rádio hrá 20 - 25 songov dookola už 2 a pol mesiaca, tak mi budete veriť len trochu (alebo vôbec). No ten, kto to nezažil... neuverí.
Aby som len nehanil hudobného dramaturga lokálneho rádia. Niekedy sa podarí rozveseliť ma a ja sa pristihnem, že si pohmkávam GnR, Spin Doctors, Queen... a iné starinky. Tie sú však pomere tak zanedbateľnom, že svetlých chvíľ je minimálne minimum.
Ešteže mám pri sebe môj jukebox a poctivo obmieňam to, čo chcem počúvať ja. :) V tomto som hrozný egoista :-P A tak cestou do práce a z práce krásne vymasírovaný len tým najlepším mixom sa ukľúdňujem a dávam dohromady moje zničené receptory :)
Po dlhodobejšej úvahe som si zostavil rebríček najotravnejších (a najhranejších piesní):
Nech sa páči moja
TOP PFUJ (pfájf):
1. Plain White T's - Hey There Delilah (to je snáď najotravnejšia vec na svete)
2. The Hoosiers - Worried About Ray (nechápem to... 20x za deň a ten istý epileptický záchvat)
3. Scouting For Girls - She`s So Lovely (táto vec ma brala... pohodka, veselá, pekné slová... ale napapapal som sa jej do sýtosti)
4. Avril Lavigne - When You`re Gone (zaslúži si táto plačka megatoráciu v éteri?)
5. Enrique Iglesias - hocičo od tohto umelca :D
Takže tak... máte to tu čierne na bielom (alebo opačne)
Idem si pustiť niečo na ukľúdnenie...
a vy ak chcete mať ucelený pohľad na to, čo sa točí v L´stri v rádiách kuknite sa na výberovku NOW 68 (čo stopa to skvost) :))
1 komentár:
Prvá "pfuj" sa mi straaaaasne moc pacila, avsak uz ju mam tez obohranu a take veci ako enrique a avril sa uz u nas nastastie ani nehraju :-) ale sak Anglani boli vzdy s hudbou trochu pozadu... pokial si pamatam. Dokonca za mojej ery furtom furt hrali "sladko-trapnu-stetku" Paris, bud rad, Misulko, ze ju nemusis denne pocuvat 5-7x!!! To bolo teprve pfuj! Brrrr...este teraz, ked na to spomeniem ma mrazi.
Ale dnes som kukla prekvapkane na radio rano, bo hrali GnR na EXPRESSE!!! Cece, doteraz som v soku!
Zverejnenie komentára