Najprv som si myslel, že so mnou vo fachu robí len tlupa poliakov a jeden (povedzme to pekne) Slováčisko ako fľaša borovičky, pretože aj tak vyzerá a aj takú arómu okolo seba šíri - ako prechádzka po ihličí :) Je ich tu predsa viac... ale Tonko je len jeden!
"CHANGE"
Ako si tak ukladam krabičky do ešte väčších krabičiek na paletu (je to nepodstatné v príbehu) zacítil som tú známu arómu, ktorá veštila len a len zábavu. Otočil so sa teda, keď mi už borievkový dych velil ustrnúť na jednom mieste, vztýčil som hlavu a mozog prepol na modul "komunikácia v
materčine"... Moje čuchové senzory sa nemýlili. Stál tam on - Tonko - v ruke papierovú 5 librovku a prosil ma, či nemám zmeniť. Ja ale drobance (teda žiadne peniaze) do práce nenosím a tak som ho poslal pýtať si "change" od niekoho iného... To som ale robiť nemal. Náš borovičkový Anton otočil svoj červený pijanský nos doľava a zazrel "Tam-tastickú" Tamy. Ono keby ju len uvidel, kukol sa, pekne povedal "Dobrý deň" a zmizol, bolo by to všetko v poriadku, no rozhodol sa a odhodlal na rázny krok - nadýchol-prehltol slinu a krásnou východniarskou slovenčinou sa rodenej angličanky opýtal: "Hej panička nemáte drobné?" :-D Tamy naňho kukla, že čo sa deje, ale zazrela v kostnatej dlani žmoliacu bankovku a pochopila... zakývala hlavou a Tonko sa pobral ďalej... Ja som nemohol nič... nič... iba som sa usmieval ako blázon. To som ale netušil, aký stovkový klinec zahlobí Toník do dreva.
Skúšal to ešte so zmenením po poľských Kačenách...Marách.. no ani tam nepochodil. Teda smäd - alebo chuť na horúcu kávu musel mať obrovitánsku a tak otvoril dvere na kanceláriách a vstúpil do útrob - pre nás smrteľníkov - zakázaných...
Zmizol mi z dosahu, koťuha jedna východniarska, určite to mohlo byť zaujímavé i tam - v jame levovej... no neskôr som ho videl pobehovať snažiac sa rozmeniť tých prekliatych pár libier. No čo už?, asi ostal smädný do večera.
"CHANGE"
Ako si tak ukladam krabičky do ešte väčších krabičiek na paletu (je to nepodstatné v príbehu) zacítil som tú známu arómu, ktorá veštila len a len zábavu. Otočil so sa teda, keď mi už borievkový dych velil ustrnúť na jednom mieste, vztýčil som hlavu a mozog prepol na modul "komunikácia v
materčine"... Moje čuchové senzory sa nemýlili. Stál tam on - Tonko - v ruke papierovú 5 librovku a prosil ma, či nemám zmeniť. Ja ale drobance (teda žiadne peniaze) do práce nenosím a tak som ho poslal pýtať si "change" od niekoho iného... To som ale robiť nemal. Náš borovičkový Anton otočil svoj červený pijanský nos doľava a zazrel "Tam-tastickú" Tamy. Ono keby ju len uvidel, kukol sa, pekne povedal "Dobrý deň" a zmizol, bolo by to všetko v poriadku, no rozhodol sa a odhodlal na rázny krok - nadýchol-prehltol slinu a krásnou východniarskou slovenčinou sa rodenej angličanky opýtal: "Hej panička nemáte drobné?" :-D Tamy naňho kukla, že čo sa deje, ale zazrela v kostnatej dlani žmoliacu bankovku a pochopila... zakývala hlavou a Tonko sa pobral ďalej... Ja som nemohol nič... nič... iba som sa usmieval ako blázon. To som ale netušil, aký stovkový klinec zahlobí Toník do dreva.Skúšal to ešte so zmenením po poľských Kačenách...Marách.. no ani tam nepochodil. Teda smäd - alebo chuť na horúcu kávu musel mať obrovitánsku a tak otvoril dvere na kanceláriách a vstúpil do útrob - pre nás smrteľníkov - zakázaných...
Zmizol mi z dosahu, koťuha jedna východniarska, určite to mohlo byť zaujímavé i tam - v jame levovej... no neskôr som ho videl pobehovať snažiac sa rozmeniť tých prekliatych pár libier. No čo už?, asi ostal smädný do večera.
1 komentár:
Tak tento príspevok ma naozaj pobavil, takýchto "Tonkov" som v Írsku zažil mrte :-)To je asi fakt nahoršia vec keď to niekdo vybalí v rodnom jazyku.Ale ľudia sú tolerantný alebo si povedia, že zas nejaký týpek z východnej európy.Ja som takto zažil v írskej banke dvoch východniarov, z ktorých jeden nevedel po anglicky ani prd a druhý asi tak jednu lekciu a ešte sa rozčuľovali keď sa im inak celkom ústretová slečna za okienkom snažila pomôcť.Stál som hneď za nimi ale nazúčastnil som sa - na svoju obranu prečo som im nepomohol poviem len to, že kto zažil našich ľudí v zahraničí a podal im pomocnú ruku, vie o čom hovorím - nevypláca sa to a už vôbec nie pre nejakých arogantných dubákov.Ahoj!
Zverejnenie komentára