Fenomén internetového čítania vracia úder. Udrel na monitory našich obrazoviek už po tretí raz a pred dvomi rokmi si vyskúšal publikovanie románu na pokračovanie v printovom médiu. Prvé dve knihy boli hitom. "Denník" i "Láska" boli plné vulgárnosti, lascívnosti a najmä nasiaknuté výborným pachom sebairónie a obrazných príkladov. Až po "Mužské interiéry" bol pre Maxima/u príznačný silný-mužský element - hlavná postava metrosexuála-macha ako z reklamy na práve najlepší mužský parfum. Bol to on, hýbal osudmi ľudí, ktorí ho obklopovali a pohrával sa s nimi.
Tentoraz však Maxim/a narazil/a na iný kameň. Spomínaná prvá dvojka
kníh bola skôr paródiou dnešných mladých, kopírovala jazyk, vyjadrovanie ale i ich chovanie. Získala si ľudí živočíšnosťou a otvorenou vulgárnosťou. S "Mexickou vlnou" vstúpil do jeho /jej slohových prác na tému "muž. žena a láska" kúsok vážnosti. Objavili sa problémy s nedopovedanou a tajomne vábivou minulosťou rodičov. To čo však prinášajú "Mužské interiéry" je po pravde zvláštne. Nájde sa kde tu pár skvelých hlášok, pseudoprávd o láske a živote si prečíta každý sám taktiež dosť, no akosi sa vytratila provokácia, zmyselnosť a doslova "žravosť" akou boli písané predchádzajúce knihy. Podľa mňa veľmi trestuhodne premrhaná šanca na príbeh, ktorý by opäť zasiahol čitateľov. Veď koľko sa toho dá napísať o milostnom trojuholníku. Každý vie o čo ide a každý človek ma iný názor/skúsenosť s týmto terminom-technikom.
Možno, že zámer a myšlienky pána/pani Maxima boli skvelé pred tým ako zapol/la svoj notebook a rozhodol/a sa písať, no niekde medzi hlavou nabitou myšlienkami a prstami, ktoré uvažovali aké y/i majú napísať sa vytratila silná postava - hlavná postava. Ten macho - tá femme fatale, ktorá by utiahla 170 strán príbehu. Takto absentuje v knihe i v hlave čitateľa (mňa) a tak len obraciam stránky - kapitolu po kapitole a krútim hlavou nad zvukmi bezmocných nočných vlkov. Kde sa stratili Sony? Hysterka? Buzík? Mamka? Nie je tu nik. Nik až na premúdreného syna ústrednej manželskej dvojce - Elvisa .Ten u mňa vyhráva cenu za najodpornejšie premúdrené decko v knižnej podobe. To je des, ten chalan :D
Maximove knihy nikdy nezačínali a nikdy nekončili. Boli to len príbehy vytrhnuté zo strán rodinných kroník (s trochou vulgárnosti :)) ale boli chutné. Tu sa rozbieha knižka celkom dobre, je tu zápletka, akčná manželka, zlomená milenka a... A koniec... pri konci som si spomenul na idylickú záverečnú scénu z filmu "Na samotě u lesa"... Nie toto nebola rozprávka ani komédia.
Aha... a príbeh... hmmm... taký... mno akoby som to povedal... hodí sa do manželskej poradne a mali by túto knihu predávať s modrým keramickým črepníkom, veterníkom alebo olejničkou.
Tentoraz však Maxim/a narazil/a na iný kameň. Spomínaná prvá dvojka
kníh bola skôr paródiou dnešných mladých, kopírovala jazyk, vyjadrovanie ale i ich chovanie. Získala si ľudí živočíšnosťou a otvorenou vulgárnosťou. S "Mexickou vlnou" vstúpil do jeho /jej slohových prác na tému "muž. žena a láska" kúsok vážnosti. Objavili sa problémy s nedopovedanou a tajomne vábivou minulosťou rodičov. To čo však prinášajú "Mužské interiéry" je po pravde zvláštne. Nájde sa kde tu pár skvelých hlášok, pseudoprávd o láske a živote si prečíta každý sám taktiež dosť, no akosi sa vytratila provokácia, zmyselnosť a doslova "žravosť" akou boli písané predchádzajúce knihy. Podľa mňa veľmi trestuhodne premrhaná šanca na príbeh, ktorý by opäť zasiahol čitateľov. Veď koľko sa toho dá napísať o milostnom trojuholníku. Každý vie o čo ide a každý človek ma iný názor/skúsenosť s týmto terminom-technikom.Možno, že zámer a myšlienky pána/pani Maxima boli skvelé pred tým ako zapol/la svoj notebook a rozhodol/a sa písať, no niekde medzi hlavou nabitou myšlienkami a prstami, ktoré uvažovali aké y/i majú napísať sa vytratila silná postava - hlavná postava. Ten macho - tá femme fatale, ktorá by utiahla 170 strán príbehu. Takto absentuje v knihe i v hlave čitateľa (mňa) a tak len obraciam stránky - kapitolu po kapitole a krútim hlavou nad zvukmi bezmocných nočných vlkov. Kde sa stratili Sony? Hysterka? Buzík? Mamka? Nie je tu nik. Nik až na premúdreného syna ústrednej manželskej dvojce - Elvisa .Ten u mňa vyhráva cenu za najodpornejšie premúdrené decko v knižnej podobe. To je des, ten chalan :D
Maximove knihy nikdy nezačínali a nikdy nekončili. Boli to len príbehy vytrhnuté zo strán rodinných kroník (s trochou vulgárnosti :)) ale boli chutné. Tu sa rozbieha knižka celkom dobre, je tu zápletka, akčná manželka, zlomená milenka a... A koniec... pri konci som si spomenul na idylickú záverečnú scénu z filmu "Na samotě u lesa"... Nie toto nebola rozprávka ani komédia.
Aha... a príbeh... hmmm... taký... mno akoby som to povedal... hodí sa do manželskej poradne a mali by túto knihu predávať s modrým keramickým črepníkom, veterníkom alebo olejničkou.
(Maxim E. Matkin - Mužské interiéry, Slovart, 2007)
3 komentáre:
tak toho desa si si mohol odpustit... :D
Nuz, ak mam co k tejto krasnej recenzii povedat, tak asi len tolko, ze i podla mna dosla Mr. Matkinovi kuraz a verva s kt pisal predosle romany (konkretne Dennik a Lasku). Uz v Mexickej vlne bolo citit "odmak", no co predviedol v Interieroch to bola cista makota. Ani keby som citala lubostny pribeh a la cervena kniznica, kt sice nekonci vecnou laskou hl. hrdinov, ale styl pisania je rovnaky. Mozem len konstatovat, ze Interiery je najslabsou Matkinovou knihou. Co ma mrzi, lebo ako spisovatel mi vcelku ucaroval. Nuz, vzdy pride chvila kedy treba zlozit ruzove okuliare.
hmmm.. dobre napisane... po prvych dvoch knihach som aj ja ocakavala, ze dalsia bude podobne razena..no po precitani mexickej uz to bolo o niecom inom...muzskych interierov som sa nevedela dockat, no pravdu povedat, zostala som trosku sklamana..ako si pisal chybalo tomu nieco..ten naboj, stava..neviem ako to nazvat..na ktore, sme si zvykli z jeho prvych knih...a ako napisala aj koki..mala som pocit, ze ta kniha, je zatial najslabsia...
precitala som ju druhy krat a ok..nie je super, ale da sa..a nakoniec..keby matkin pisal stale o tom istom prestalo by to byt zaujimave, takze ho alebo ju chapem, ze sa pokusa o nieco nove, aj ked nie s takym dobrym vysledkom..ako by sme mohli ocakavat...
tak dufajme, ze buduci pribeh bude o niecom...
Zverejnenie komentára