Sme generácia, ktorú z jednej strany z videa a televízie fackali Komando, Rambo a všakovakí americkí/japonskí "nindžovia" a z druhej na naše krehké - práve sa vyvíjajúce psychické a iné receptory útočili Fredy z Elm Street, Jason výhradne v piatok 13.teho alebo Ash so svojou knihou, motorovou pílou a koreňmi stromov z Lesného ducha. Akosi sa časom vytratili oba tieto subžánre. Už niet na televíznych obrazovkách superhrinov, ktorí si kliesnia cestu cez krásne upravený - priam golfový trávniček so svojim samopalom (z polystirénu) ani príšer bez tváre alebo "ľudí" po výraznom liftingu tváre. Všetko akoby išlo pápá. Segalovci a Van Dammeovci občas môžu spočinúť nad skalopevným úsilím týchto dvoch pánov o 
novú popularitu, ale sú už skôr na smiech. V žánry "bu-bu-bu" filmov nastal posun. Tvorcovia upustili od nereálnych príšer a sám Wes Craven započal Vreskotom vykrádanie toho čo tu už bolo. No s tým rozdielom, že násilník-vrah už nemusí byť strašiak najsamväčší, ale postačí i sused/ka venčiaca svoju čivavu každé ránko pred domčekom a večer sa z nej/neho stáva hrozný pičus/(ženský ekvivalent ma nenapadá) :D... Chápete? Heh... Vývoj... ? Trilógiou Vreskot to všetko len začalo, neskôr prišlo na rad oprášenie starých klasík (taktiež z pera Wesa Cravena spolu s Romerom). Spolu s prerábkami starých a overených hitov s heslom... bolo to dobre, pre tentokrát tam prihodíme o 5 litrov kečupu viac a ľudia si mlsnú (a zaplatia opäť), sa objavilo i pár kúskov, ktoré boli iné - šokujúce a absolútne upustili od kopírovania predchádzajúcich diel - požičali si atmosféru, možno charaktery ale vrátili sa až ku klasikom ako bol Hitchckok. Uznáte, že prvý diel Saw, bol prekvapením a svojím príbehom i riadnou sprchou pre diváka... bolo to jednoducho "maso". Ďalšie dve časti, však začali stavať na čoraz väčšej brutalite Jigsawa... a to mi už moc nevoňalo. Vtedy sa tu objavil Hostel. Toľko krát i mnou zatracovaný (a verte mi, ja som tomu filmu veril). Ako je možné, že "mučenie" scény násilia mi v Saw nevadili, ale v Hosteli som mal naopak hrozné nervy na ten grc, naozaj to bolo asi i podaním filmu - pointou... jednoducho všetkým dookola, čo sa filmov s touto tématikou týka.
novú popularitu, ale sú už skôr na smiech. V žánry "bu-bu-bu" filmov nastal posun. Tvorcovia upustili od nereálnych príšer a sám Wes Craven započal Vreskotom vykrádanie toho čo tu už bolo. No s tým rozdielom, že násilník-vrah už nemusí byť strašiak najsamväčší, ale postačí i sused/ka venčiaca svoju čivavu každé ránko pred domčekom a večer sa z nej/neho stáva hrozný pičus/(ženský ekvivalent ma nenapadá) :D... Chápete? Heh... Vývoj... ? Trilógiou Vreskot to všetko len začalo, neskôr prišlo na rad oprášenie starých klasík (taktiež z pera Wesa Cravena spolu s Romerom). Spolu s prerábkami starých a overených hitov s heslom... bolo to dobre, pre tentokrát tam prihodíme o 5 litrov kečupu viac a ľudia si mlsnú (a zaplatia opäť), sa objavilo i pár kúskov, ktoré boli iné - šokujúce a absolútne upustili od kopírovania predchádzajúcich diel - požičali si atmosféru, možno charaktery ale vrátili sa až ku klasikom ako bol Hitchckok. Uznáte, že prvý diel Saw, bol prekvapením a svojím príbehom i riadnou sprchou pre diváka... bolo to jednoducho "maso". Ďalšie dve časti, však začali stavať na čoraz väčšej brutalite Jigsawa... a to mi už moc nevoňalo. Vtedy sa tu objavil Hostel. Toľko krát i mnou zatracovaný (a verte mi, ja som tomu filmu veril). Ako je možné, že "mučenie" scény násilia mi v Saw nevadili, ale v Hosteli som mal naopak hrozné nervy na ten grc, naozaj to bolo asi i podaním filmu - pointou... jednoducho všetkým dookola, čo sa filmov s touto tématikou týka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára