Prečo začínam mať pocit, že všetci moji metaloví obľúbenci to všetko okolo seba kazia? No toto asi nebol dobrý začiatok pismenkovania o kapele (chlapíkovi), ktorého mám rád. A prečo vlastne? Už sa začínam opakovať, ale neskutočne mi režú kapely, ktoré som si sám pre seba zaškatuLkoval ako "tanečný metal". Peter Tägtgren na svojich predchádzajúcich troch albumoch dokázal skĺbiť tanečnú hudbu s metalom. Ja viem, pre nezasvätených je to hotová pohroma, ale ak by niekto niekde pustil skladby ako "Same old Song" alebo "On and On" na hocakej zábave (LOOOL) ľudia by tancovali. :D
Čože nám to ale teraz vyviedol upír s červenou košeľou? Tuc...tuc... tuc....
Všetko je na prvý pohľad ako má byť - automatický bubeník, trochu gitár, rev, spev a kopa samplov a harmónií. Keď je ale všetko tak ako pred tým, prečo to tento raz nefunguje?
Po pre mňa skvelom "Dancing with the Dead", kedy svoj štýl priviedol až k dokonalosti, čo sa týka tanečno hudobnej zložky, teraz je to akési rozpačité. Možno to ani nie je materiál priamo pre Pain ale pre Hypocrisy, len to čo zostalo od "Virusu" nastole trochu prekopal a obliekol do košele s výsačkou PAIN.
Prvá skladba začína dobre... pohoda... pohoda... a potom ani to neviem opísať, jednoducho od Pain som čakal niečo iné. Zatial sklamanie. Druhá skladba je jasný hit a singlovka (zvláštne, že vždy ako druhá skladba na jeho albumoch je jasný radio friendly hit)... Nastupuje jasné poblúznenie Sister of Mercy a ich "Temple of Love" - chýbajú mu tam len výskania a ujúchania Ofra Hazy zo záhrobia (Zombie Slam). Máte pocit, že sa nedočkáte tak typíckého tuc-tuc? Nebojte sa... sú tu i skladby, pre ktoré vyslovene PAIN milujem... štvorlístok piesní: Nailed to the ground, Psalms of extinction, Clouds of ecstasy (môj favorit) a Does it really matter. Skladby, ktoré isto ostali v šuflíku ešte od predchádzajúceho albumu. Robí to skvele. Na minulom albume sa pohral s Eleonor Rigby z pera dvojce McCartney/Lennon a teraz si zobral menšie sústo - Play Dead od Bjork. Priznám sa, že originál nepoznám, ale určite je to porovnateľne lepšie spravený cover ako v prípade beatlsáckej klasiky, pretože Eleanor sa počúvať jednoducho nedá. (Bjork a reinterpretaciu nech posúdia iní).
Stále mi vyskakujú pri počúvaní albumu dve polohy. Jedna je stará spred dvoch rokov, keď som dookola točil "Tanec so smrťou" a potom tá menej vydarená - tvár Hypocrisy. Neviem, ale celý album na mňa pôsobí rozorvato. Neviem, čo si o ňom myslieť, nie je to zlé... ale.... Neviem. Pustím si ho ešte raz....
EDIT: "Bottle's nest" - tak toto je dance jak sviňa :)
Čože nám to ale teraz vyviedol upír s červenou košeľou? Tuc...tuc... tuc....Všetko je na prvý pohľad ako má byť - automatický bubeník, trochu gitár, rev, spev a kopa samplov a harmónií. Keď je ale všetko tak ako pred tým, prečo to tento raz nefunguje?
Po pre mňa skvelom "Dancing with the Dead", kedy svoj štýl priviedol až k dokonalosti, čo sa týka tanečno hudobnej zložky, teraz je to akési rozpačité. Možno to ani nie je materiál priamo pre Pain ale pre Hypocrisy, len to čo zostalo od "Virusu" nastole trochu prekopal a obliekol do košele s výsačkou PAIN.
Prvá skladba začína dobre... pohoda... pohoda... a potom ani to neviem opísať, jednoducho od Pain som čakal niečo iné. Zatial sklamanie. Druhá skladba je jasný hit a singlovka (zvláštne, že vždy ako druhá skladba na jeho albumoch je jasný radio friendly hit)... Nastupuje jasné poblúznenie Sister of Mercy a ich "Temple of Love" - chýbajú mu tam len výskania a ujúchania Ofra Hazy zo záhrobia (Zombie Slam). Máte pocit, že sa nedočkáte tak typíckého tuc-tuc? Nebojte sa... sú tu i skladby, pre ktoré vyslovene PAIN milujem... štvorlístok piesní: Nailed to the ground, Psalms of extinction, Clouds of ecstasy (môj favorit) a Does it really matter. Skladby, ktoré isto ostali v šuflíku ešte od predchádzajúceho albumu. Robí to skvele. Na minulom albume sa pohral s Eleonor Rigby z pera dvojce McCartney/Lennon a teraz si zobral menšie sústo - Play Dead od Bjork. Priznám sa, že originál nepoznám, ale určite je to porovnateľne lepšie spravený cover ako v prípade beatlsáckej klasiky, pretože Eleanor sa počúvať jednoducho nedá. (Bjork a reinterpretaciu nech posúdia iní).
Stále mi vyskakujú pri počúvaní albumu dve polohy. Jedna je stará spred dvoch rokov, keď som dookola točil "Tanec so smrťou" a potom tá menej vydarená - tvár Hypocrisy. Neviem, ale celý album na mňa pôsobí rozorvato. Neviem, čo si o ňom myslieť, nie je to zlé... ale.... Neviem. Pustím si ho ešte raz....
EDIT: "Bottle's nest" - tak toto je dance jak sviňa :)
4 komentáre:
Tak to sa velmi mylis, ze ludia by na zabave tancovali na nieco taketo... ledaze by sa jednalo o uvedomelu a znacne podnapitu metalovu mladez(dlhe vlasy vyhodou). Vacsina ludi, ktorym je do tanca, je velmi pohorsena, ked pocuju zbustrovane gitarky, nehovoriac o metalovych chroptadlach. V kazdom pripade choreografie na takuto muzicku su velmi posobive! A co sa tyka noveho albumu, tak ma veru do tanca na rozdiel od predosleho vobec neberie :( Snad jedina vynimka je song Walking On Glass. Takze tak.
Problem je v tom, ze gitarky dodavaju tanecnym rytmom prilisnu energiu ba az agresivitu, ktora je pre necvicene uska nestravitelna. A tot dovod, preco sa to lubi mne :)
Tak to si bude musieť mládež nájsť inú alternatívu :) (akože ju ani nemieni hľadať, pretože ...ehm... vlastne ja už ani neviem čo sa na takých dedinskom mestkých zábavách (okrem nožov do chrbta) hádže do CD prehrávačov (PC s MP3 mixami).
BTW. alternatívou pre mládežníkov a diskofilov stále asi ostáva len Prodigy s albumom The Fat of The Land (čo sa gitár týka).
ake Prodigy! teraz leti ta tanecna verzia v trance style "Another Brick In The Wall"!!! :D lol
Zverejnenie komentára