24. 5. 2007

Obsluhoval jsem anglického krále

Magický pohľad na našu históriu sprostredkovaný dvoma majstrami svojho remesla (Menzel – Hrabal) prerozprávaný cez osudy pikolíka menom i skutkami – Dítě. Tak ako jeho priezvisko i on sa stretával tu i tam s riešeniami, ktoré neboli vždy tie pravé, no preplával cez lásky, peniaze, hotely, postele, pivo, vojnu a poštové známky až na miesto, kde našiel odpočinok a práve to „dobré pivo“.
Jedným slovom krásny film natočený s ľudskosťou a láskavým humorom. Ten krásny pocit, ktorý zanechá snáď v každom – ten neprestajný úsmev cez slzy – ten by som doprial každému. Ak sa naskytne čo len náznak toho, že ho môžete vidieť, nepremárnite túto šancu. Toľko humoru ale i vážnych situácií „ako z dejepisu“ nezískate nikde inde.
Neodvážim sa tvrdiť, či je knižná podoba iná (alebo podstatne iná ako tá filmová) pretože som knihu nečítal, no vážne nad ňou uvažujem. Herci sú fantastickí, hrajú prirodzene a tak nádherne – jednoducho hltáte ich každé slovo. Všimol som si, že i keď je to český projekt, výrazné úlohy zveril pán režisér do úst a gest slovenských stálic. Neuveriteľné trio silných postáv Huba, Lasica, Labuda je tým, čo Menzel vystihol. Každý svojou troškou prilieva olej do plápolajúceho plynutia času od prvej republiky až po víťazný október. Práve Labuda spolu s Oldřichom Kaiserom tvoria kostru príbehu – ich zmeny – postavenia spoločnosti spojené so zmenami v názoroch plynú až k záverečnému láskavému vyústeniu tohto svedectva 20. storočia.
Ak sa raz bude písať niečo ako „filmová čítanka československého filmu“, tak tento pikolík bude hrdo držať svoje kráľovské menu na podnose s hlavou vztýčenou vysoko nad ostaných pinglov.

Žiadne komentáre: